xyz
 

Pamätám si to ako dnes. Jarné teplé popoludnie, je nás plná trieda. Šiestaci, ani deti ani dospelí, výnimočne nevyvádzame nič hodné potrestania. Nudíme sa, unavení prvým aprílovým slnkom, popoludňajšie vyučovanie nemá nikto z nás rád. Napriek tomu mňa zaplavuje radosť, ako vždy keď sa blíži hodina matematiky.Zvoní a súčasne so zvonením vstúpi ona. Často rozmýšľam ako to robí, nikdy nepríde skôr ani neskôr. Malému lajdákovi ako som ja to jednoducho nejde do hlavy. Všetky decká stíchli, potichu sa vracajú na svoje miesta aby nakoniec v pozore počkali kým ona rozvážne prejde popred lavice. Je vysoká, štíhla v slušivom kostýme, perfektne upravená no bez úsmevu. Usmieva sa málokedy hoci má veľmi pekné zuby i úsmev. Typicky prísnym pohľadom si nás premeriava.